Rómovia v politike

Autorka: Michelle Kubištová

V Klube pod lampou sa v talkshow ROMALE Michala Oláha na tému Rómovia v politike  stretli koncom októbra 2020 štyria hostia. Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Andrea Bučková, Florián Giňa, rómsky starosta Jarovníc, obce s najväčším počtom rómskych obyvateľov v strednej Európe, riaditeľ apolitickej iniciatívy Opre Roma Csaba Horváth a rómsky starosta malej obce Martinová v rimavsko-sobotskom okrese Eugen Radič.

Rómovia boli pred Nežnou revolúciou vnímaní iba ako špecifická sociálna skupina. Žijúca na okraji spoločnosti a bez akýchkoľvek práv. Úrady pre Rómov používali oficiálne označenie "obyvateľstvo cigánskeho pôvodu". Cieľom vedenia Komunistickej strany a štátu bola úplná asimilácia Rómov s majoritným obyvateľstvom.

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa veci začali meniť k lepšiemu. V apríli 1991, v závere existencie federatívnej Československej republiky, prijala Slovenská národná rada Zásady vládnej politiky Slovenskej republiky pre menšiny, v ktorých jasne deklarovala, že Rómovia sú národnosť a majú právo rozvíjať sa ako národnostná menšina. Podarilo sa to vďaka silnej strane Rómska občianska iniciatíva a s podporou vtedy vedúcej politickej sily - hnutia Verejnosť proti násiliu.

Pre slovenské Rómky a Rómov toto rozhodnutie prinieslo búrlivý etno-emancipačný rozvoj na poli kultúry, jazyka, médií a školstva, štedro dotovaný zo strany štátu. Tento rozvoj však trval iba niekoľko do rokov. Do vstupu Slovenska do Európskej únie, ktorá v rámci prístupových rokovaní, požadovala okrem iného rozvoj práv národnostných menšín.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa postupne rómske politické spektrum začalo trieštiť, slabnúť, rozpadať sa... Etno-emancipačný proces Rómov v oblasti kultúry, jazyka, médií a školstva postupne utíchal, čo spôsobilo, že nové generácie mladých Rómov a Rómiek sa rodia národnostnej situácie, na ktorú nemožno byť hrdý.

Prehlbuje sa sociálny prepad rómskej národnostnej menšiny, aký nepamätajú ani generácie "obyvateľstva cigánskeho pôvodu" za socializmu. Na parlamentnej pôde sa množí extrémizmus a anticiganizmus na adresu "cigánskych parazitov". Rómska kultúra, jazyk, média a školstvo sa ledva držia pri živote.

Aj keď sa do veľkej politiky dostalo niekoľko Rómov a Rómiek, na skvalitnení života rómskych komunít to príliš nevidno. A to aj napriek tomu, že vďaka apolitickej iniciatíve Opre Roma zástupcovia politických strán Most-Híd, KDH, Progresívne Slovensko, SaS, Spolu - občianska demokracia, SMK a Za ľudí pred poslednými parlamentnými voľbami podpísali memorandum, ktoré obsahuje 12 požiadaviek Rómov a Rómiek na zlepšenie a zrovnoprávnenie ich života na Slovensku.

Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do politiky?

Florián Giňa sa rozhodol vstúpiť do politiky, aby pomohol Rómom vo svojej lokalite. "Časom som videl, že treba viac ako len lokálnu úroveň. Treba regionálnu či národnú. Je lepšie, keď je v národnej politike Róm - skôr pomôže Rómovi ako Neróm." 

Florián Giňa spomína na to, ako pred desiatimi rokmi vyhral voľby v obci Jarovnice. "To sklamanie majority... Wow. Koniec sveta. Vyhral Cigán, všetci sa musíme automaticky odsťahovať. Nič tu nebude fungovať. Ukradne všetky peniaze, nebude vedieť ani počítač zapnúť. Stal sa opak. Dokonca, keď pracovníčky úradu priniesli výsledky volieb na okresný úrad, tak im tam pán, ktorého nebudem menovať, povedal: Je to prehra pre nás nšetkých, vyhral Cigán. Ale nebojte sa, do pol roka bude preč." A som tam 10 rokov. Zmeny, ktoré sa spravili sú viditeľné. Komunikácie sú spravené. Je postavená základná škola, čo môj predchodca nebol schopný za dva roky vybaviť. Aj keď modulová, ale slúži. Materská škôlka je postavená. Ďalšiu idem stavať a 1160 rómskych detí chodí do školy. Výstavba prestupného bývania: 48 bytov už mám schválených. Pripravujem ďalších 196 bytov. Konečne zmenili aj Nerómovia názor lebo ich je tam menej. Mysleli si, že keď vyhrá Róm, tak všetko končí. Ale nie. Všetko funguje tak, akoby malo fungovať a skôr si myslím, že ešte lepšie."

Andrea Bučková hovorí, že pre ňu bolo komfortnejšie byť na úrade. "Nebola som v médiách, nebolo potrebné dávať nejaké vyjadrenia, rozprávať na kamery alebo sa zúčastňovať takýchto online diskusií." Ďalej však hovorí, že to berie ako bezprostrednú súčasť toho, čomu sa profesne venovala 20 rokov. "Bol to teda prirodzený vývoj, že som sa ocitla na tejto pozícii. Ja som ho systematicky neplánovala. Brala som to ako prirodzenú súčasť."

Csaba Horváth dlhé roky pôsobil vo verejnej správe a ako aktivista v rámci regiónu Gemer. "Zbadali sme, že na Slovensku je túžba po zmene v rómskej oblasti, a tak sme založili iniciatívu Opre Roma. Aby hlas Rómov bol vypočutý s pomocou zástupcov z tretieho sektora, poslancov, starostov smerom k národnej politike." Csaba Horváth tvrdí, že politické strany začali Rómov vnímať inak. Priateľsky. Preto práve v tomto období založili iniciatívu Opre Roma.

Eugen Radič je v politike už asi 20 rokov. "Kandidoval som na starostu preto, lebo som chcel pomôcť našim občanom a hlavne Rómom. Priniesť im nejaké nové možnosti. Nakoľko do dnešného dňa Rómom chýbajú informácie, vďaka ktorým by si vedeli zlepšiť život. Chcel som im tieto informácie, z akejkoľvek oblasti priniesť čo najbližšie a vysvetlené ľudskou rečou. Aby to chápali." Eugen Radič si zo začiatku myslel, že to bude oveľa jednoduchšie. Po rokoch však zistil opak. "V mnohých obciach, kde žijú Rómovia, nie sú rómski lídri, ako napríklad starostovia alebo aspoň poslanci obecného zastupiteľstva. Tí ľudia sú jednoducho utláčaní a aj budú utláčaní, pretože sa nedostanú k takým informáciám, aby si sami vedeli zlepšiť život." Preto sa aj Eugen pridal do iniciatívy Opre Roma, aby dostal svoje nápady z miestnej úrovne až do národnej politiky a taktiež, aby pomohol hľadať lídrov, ktorí chcú pomáhať.

História Rómov v politike

Gejza Adam bol jeden z prvých Rómov v národnej politike. Spomína na to, ako sa dozvedel o vzniku rómskej politickej strany po skončení Nežnej revolúcie. "Vznikla Rómska občianska iniciatíva  -ROI. S mojimi priateľmi sme vycestovali za pánom doktorom Šťukom do Prahy a do Brna. Snažili sme sa napojiť na túto vlnu, ktorá bola veľmi dôležitá, pretože chcela začať s demokratizáciou aj medzi Rómami. Konečne sme chceli niečo v tomto štáte znamenať a podieľať sa na spoločenskom živote. Pán Šťuka osobne vycestoval do Košíc a spolu sme išli do Bratislavy za VPN, kde sme začali dojednávať, aby sme sa mohli dostať na kandidátku VPN. Bola podpísaná dohoda medzi ROI a VPN a išli sme na spoločnú kandidátku."

ROI vznikla v Českej republike v novembri 1989. Predsedom českej strany bol Dr. Emil Šťuka a podpredsedom slovenskej strany bol Gejza Adama. 

Emil Šťuka volal známej rómskej disidentke  Anne Koptovej, aby ju informoval o založení ROI a taktiež o spolupráci s Občianskym fórom v Čechách a na Slovensku s VPN. "Po takom dlhom rozhovore som mu povedala, že pôjdem na tú kandidátku, ale či sa podarí dostať sa do parlamentu, to je otázka," smeje sa dnes nad svojimi pochybnosťami  Anna Koptová.

Gejza Adam hovorí o výsledkoch volieb v roku 1990: "Pani Koptová do Národnej rady, ja a pani Samková do Federálneho zhromaždenia a ďalších sedem bolo v českej národnej rade. Normálne som bol zvolený v riadnych voľbách a získal som skoro 80 000 hlasov. To nie je málo. Zastupoval som Rómov v celom ČSR. Pretože som bol volený do Federálneho zhromaždenia. Hlasy mi dávali aj českí, aj slovenskí Rómovia a aj majorita." 

 Ladislav Čonka dostal vo voľbách cez 39-tisíc hlasov. "To bol úspech. Avšak vtedy, keď boli voľby, každý jeden Róm bez rozdielu či taký alebo onaký, všetci išli k voľbám. A každý Róm nám dával hlas."

Anna Koptová mala jasne premyslené, s čím do Národnej rady pôjde a ako presadiť národnosť. "My sme boli v správnom čase na správnom mieste, a tak sa nám podarilo v Národnej rade presadiť to, kvôli čomu sme tam išli. V apríli 1991 prijala vláda zásady vládnej politiky a tam jasne deklarovala, že Rómovia sú národnosť a majú právo rozvíjať sa ako národnostná menšina."

Gejza Adam opisuje začiatok rozpadu rómskeho politického spektra. "Toto všetko sme vybojovali za federácie. Odvtedy sa ale nič iné nestalo, pretože majoritné strany si Rómov na kandidátky nebrali. Iba ich kupovali, pretože chceli rómske hlasy," spomína.  Rozpad federálneho štátu a osamostatnenie Slovenskej a Českej republiky nemalo dobrý vplyv ani na ROI-ku. Jedna jej časť  bola na Slovensku a druhá zostala v Českej republike. Jej sila sa tak roztrieštila. A navyše začali vznikať rôzne iné rómske strany. Ladislav Čonka hovorí o hašterení medzi Rómami: "Bolo veľa nových strán a každý chcel byť predseda. To bola jedna veľká nevýhoda pre rómske spoločenstvo."

Má význam jedna silná rómska politická strana?

"Je to veľmi ťažká otázka," hovorí Csaba Horváth. "Môj osobný názor je, že nemám rád žiadne národnostné strany. Bol by som veľmi rád, keby sme na Slovensku zabudli na to, kto je Róm, kto Maďar a kto Slovák. Skôr sa treba zaujímať o to, či ten človek má alebo nemá na to, aby bol v politike. Takže Rómovia by mali byť súčasťou majoritných strán. Osobne by som ani nepodporil vznik rómskej strany. Viem si predstaviť, že rómsky politik dokáže za svoju komunitu zalobovať aj v rámci majoritnej strany. Ale je potrebné, aby sa zmenil systém fungovania majoritných politických strán. Do štátnych funkcií treba dať viac Rómov a rovnako na jednotlivé ministerstvá. Viem si predstaviť, že by fungovali pre Rómov nejaké kvóty, na základe ktorých by boli určené počty Rómov v jednotlivých politických funkciách. Takže môj názor je, že ja momentálne nevidím šancu na to, aby sme dokázali vytvoriť silnú rómsku politickú stranu. A ak by aj niekto chcel, tak musí začať priamo od Rómov. Pretože tá politická identita u nich nie je dostatočne vyvinutá. Tam chýbajú určité znalosti. Nie je to tak ako pri maďarskej menšine. Maďari volia Maďarov."

Andrea Bučková si myslí, že nás čaká ešte veľmi dlhá cesta k tomu, aby sme sa dopracovali k míľniku, že nebudeme riešiť národnosť v politike. "Ja by som bola rada, keby sme to už neriešili len symbolicky, ale ako bezprostrednú súčasť politika: vieš, máš na to skúsenosti, kvalifikáciu - choď to robiť. A potom niekde medzi riadkami povieme, že tento človek reprezentuje rómsku národnostnú menšinu. V roku 2008 som bola členkou platformy Nová rómska generácia, súčasťou ktorej bol aj Peter Pollák. Mali sme stretnutia s významnými reprezentantmi. S ľuďmi ako Miro Kusý, Mišo Vašečka, zástupcovia Mesy 10. Pýtali sme sa ich, či si myslia, že rómska politická strana má zmysel. Viac ako 80% ľudí povedalo, áno toto má význam! Nemyslím si, že je to len o nedostatku informovanosti alebo o nízkych kompetenciách potencionálnych kandidátov a kandidátiek." 

Andrea Bučková hovorí o tom, že na Slovensku sa na Rómov vždy začne apelovať 5 minút pred dvanástou. "A to je neskoro. Tých ľudí treba systematicky pripravovať. Máme tu krásny príklad existujúcej politickej národnostnej strany maďarskej, ktorá má dlhodobú skúsenosť z toho, ako funguje v politike a ukázala nám, že môže byť silným hráčom a dokáže reprezentovať záujmy svojej národnostnej menšiny." 

Pre Andreu Bučkovú ako Rómku žijúcu na Slovensku by mal vznik rómskej politickej strany význam. "Na tejto úrovni politickej participácie by sa dal pripraviť dobrý politický program, ktorý by oslovil Rómov a Rómky. Išli by voliť pod touto značkou." K tomu, či by boli vhodné kvóty sa Andrea Bučková vyjadrila kladne. "Uplatňujeme dočasné vyrovnávacie opatrenia v rámci existujúceho zákona aj v projektoch, toto je v tejto chvíli jediná cesta, ktorou môžeme ísť."

"Môj osobný názor je, že ak by bola jedna politická strana a nehral by sa každý na predsedu, tak si myslím, že by sme dosiahli viac ako len tých 5%," hovorí Florián Giňa. "Vieme, že je 450 tisíc Rómov na Slovensku. Keby sme išli v jednej politickej strane a zvolili si jedného predsedu, tak si myslím, že by sme to dali. A mohli by sme dosiahnuť, aby Rómovia na Slovensku nemuseli trpieť také podmienky ako na východe a na juhu. A začlenili sa normálne do spolunažívania."

Eugen Radič súhlasí: "Podľa mňa by mala vzniknúť rómska strana. Slovenskí Rómovia ale nie sú pripravení na to, aby to uskutočnili. Máme tu veľa politických strán, hnutí, ktoré sú roztrieštené. A je to vďaka majorite, ktorá triešti Rómov. Zneužívajú rómske hlasy a dávajú ich na kandidátky na miesta, ktoré sú nezvoliteľné a sú len zberačmi hlasov. Každý má rád Rómov, ale len tesne pred voľbami." Eugen Radič taktiež dodáva, že nie všetky politické strany Rómov len využívajú. Ale väčšina taká je: "Keď sme chodili po Európe a rozprávali sa s Rómami, tak na Slovensko vzhliadali. Máme najviac Rómov v samosprávach, máme europoslanca, takže Rómovia v okolitých štátoch vzhliadajú na Slovensko ako na pozitívny príklad. A mali sme v tom pokračovať a vypracovať si štruktúry."

Kupčenie s rómskymi hlasmi

Eugen Radič hovorí, že je to hlavne vecou chudoby. "V neposlednom rade aj vecou nevedomosti. Rómovia využijú príležitosť, ktorá sa nenaskytne každý deň, pretože prežívajú z jedného dňa na druhý." 

Florián Giňa dodáva, že Rómovia sú vo voľbách zneužívateľní najmä preto, že sú nezamestnaní a sú na sociálnych dávkach. "Keď je v rodine napríklad 7 ľudí, ktorí môžu ísť voliť a každý za to dostane nejaké peniaze, tak pre nich je to spôsob zabezpečenia živobytia na týždeň."

Andrea Bučková hovorí, že neexistujú žiadne informačné stratégie, aby sa kupčeniu s rómskymi hlasmi predišlo. "Toto ani v agende úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity byť nemôže, pretože úrad je poradným orgánom vlády a je apolitický."

"Ten zlozvyk, ktorý tu máme - využívať nevedomosť a chudobu iných - sa začal prudko deformovať. Vidina zárobku naozaj pár eur, sa znížila už len na zasýtenie hladu.  Čiže tá "štedrá odmena" sa teraz redukuje. Tu postačí jeden guláš a tam jeden špekáčik s chlebom. Taktiež máme skúsenosti, kde platí strach. Konkrétne z Banskobystrického kraja. Strach, že prídete o príbytok, ktorý je nelegálne postavený, keď nebudete voliť toho predstaviteľa tej politickej strany, ktorý môže ten pozemok vlastniť. Sú to rôzne formy, ktoré nemajú dobrý vplyv na Rómov na Slovensku," opisuje Andrea Bučková.

Kto bol Ján Kompuš?

"V rokoch 1994-1995 začali vznikať rôzne strany, hnutia s maďarskými názvami, kedy si Rómovia povedali, že budú s Maďarmi lepšie tvoriť politické strany a že nie sú Rómovia, ale Maďari. To bola obrovská  výhoda pre maďarské politické hnutia a strany, pretože získali od Rómov veľký počet rómskych hlasov. To bol prvý predpoklad roztrieštenia sily  Rómov v rámci politiky na Slovensku. My sme od toho času nedokázali už dať dokopy jednotu Rómov. Keď už sme boli blízko pri akejkoľvek dohode a vytvorili sme už obrovské a skvelé podmienky pre jednotu, tak z večera do rána prišiel klin, ktorý rozdelil Rómov. Aj kvôli tomu, že informačná služba pracovala v náš neprospech. Pretože pre mnohé vládnuce politické strany to bolo neprijateľné, aby v parlamente bola aj rómska strana, zvlášť ak tam už je maďarská. Najmä pre SNS to bolo neakceptovateľné. Potom prišla HZDS na čele s Mečiarom a tu musím paradoxne pochváliť pána Mečiara, pretože to bol jediný premiér, ktorý zaviedol terénnych sociálnych pracovníkov. Nebyť jeho, dodnes by neboli," spomína Jozef Červeňák.

Ďalej hovorí o Jánovi Kompušovi, ktorý sa v roku 1994 stal rómskym zástupcom v Rade vlády pre národnostné menšiny. "Mnohí si myslia, že Janko Kompuš sa dostal k Mečiarovi len tak, ale to nie je pravda. Tam zohral veľkú úlohu jeho otec. Pamätám sa, ako ich pán Mečiar navštívil a ja som tam bol. Jedli sme halušky u pani Kompušovej. Starý nebohý Kompuš hovorí Mečiarovi, že týchto dvoch ( pozn.red.: Jozefa Červeňáka a Jána Kompuša) by som ti ja navrhol za poslancov.  A potom sme prišli za pánom Mečiarom, kde sme mali zložiť také vnútorné skúšky. On sa nás vypytoval na všetko. Čo je ministerstvo, čo je úrad vlády, akú úlohu má národná rada... keďže sme to všetko zvládli, tak sme mali spolu aj nastúpiť na vysokú školu. A to všetko bolo za istého riadenia a pomoci úradu splnomocnenca vlády, nebohého pána Baláža. A ja hovorím Janko, ale ja som dostal pozvánku do Budapešti. Tak ja som vlastne odišiel za pochodu z ROIky, začal som tvoriť tretí sektor na Slovensku, pomáhať, vzdelávať a všetko možné a za mňa nastúpil pán Ravazs."

"Dostali sme sa na kandidátku HZDS, ale ľudia si to pomýlili, lebo si mysleli, že my sme členovia HZDS. Neboli sme členovia. Oni nám v HZDS iba ponúkli, že  za ROI môže byť na ich kandidátke ako reprezentant Rómov Janko Kompuš a ja ako reprezentant maďarsky hovoriacich Rómov," spomína Jozef Ravazs.

Ladislav Čonka hovorí, že  bola veľká šanca, aby Ján Kompuš mohol byť zvolený za poslanca Národnej rady. "Naša kampaň prebiehala v tom, že skutočne sme s Jankom nekupovali hlasy. Janko bol človek, ktorý nemal veľké vzdelanie, ale vedel k sebe pritiahnuť masu ľudí. Posledný meeting sme mali v Snine , odtiaľ sme sa presťahovali do Humenného a potom do Zvolena. Hovoril mi, aby som s ním do Zvolena išiel aj ja, ale ja som nechcel ísť. To bolo vo štvrtok. V pondelok mi volal splnomocnenec vlády pán doktor Baláž a oznámil mi, že Janko mal haváriu a zomrel."

Jozef Ravazs si na túto udalosť taktiež pamätá. "Bola to veľká škoda, že tragicky zahynul v roku 1998 vo Zvolene. Do dnešného dňa vlastne nebolo presne vyšetrené, ako sa to stalo."

Tibor Loran počul o tej smrti rôzne veci. "Ale do akej miery sú alebo boli tie informácie pravdivé, to neviem. Bola to však záhadná smrť. Pretože pri nehode zahynie spolujazdec Ján Kompuš, ale nikomu inému sa nič nestane, ani vodičovi, ani nikomu... a náhodou sú tam ďalší Rómovia - svedkovia, ktorí presne vedeli, kde majú stáť... Zaujímavé."

Ján Kompuš 7. septembra 1998 tragicky zahynul pri dopravnej nehode vo Zvolene a volieb sa nedožil (pozn red.: ide o voľby do NR SR 25. a 26. septembra 1998). Pri mnohých rozhovoroch o Jánovi Kompušovi ho jeho pamätníci, najmä na lokálnej úrovni, až glorifikovali a označovali za "jediného rómskeho politika, ktorý mal šancu zjednotiť Rómov", pričom premýšľali, "kde by bola rómska politika dnes, keby Ján Kompuš predčasne nezahynul". 

K tomuto idealizovaniu rozhodne prispela aj jeho tragická smrť počas volebnej kampane. Medzi mnohými Rómami dodnes kolujú rozličné konšpiračné teórie o tom, že autonehoda nebola náhodná a kto mohol stáť za jeho smrťou.

Vznik Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS)

Tibor Loran hovorí, že rómska komunita bola roztrieštená podobne ako aj dnes. "Nemala jednoducho tú reprezentáciu, ktorá by prišla a povedala - chceme aby boli uplatňované aj voči nám tieto a tieto ľudské práva. A my  sme sa o to snažili. Preto vznikla politická strana Rómska inteligencia za spolunažívanie (RIS). RISka bola opozičnou stranou. Nebola poplatná vtedajšej politike HZDS. Dohoda, ktorá bola vtedy podpísaná s SDKU vlastne ani nebola konkrétna a tam sa stali chyby. Vtedajší pán predseda, pán nebohý Fizík, nedotiahol obsahovo túto zmluvu na takú úroveň, aby bola k spokojnosti Rómov. Stálo tam, že RISka môže navrhnúť po voľbách, ak ich vyhrá SDKU, ľudí do štátnej správy, na úrad vlády, na rôzne ministerstvá atď. Môže... To, že tá klauzula tam bola zakomponovaná viedlo k tomu, čo ma dnes ani neprekvapuje, že vlastne SDKU zmluvu nedodržala v ničom. V skutočnosti to bolo na jej dobrej vôli a tá nebola."

Podľa dostupných prameňov v rokoch 1995 - 1996 sa zvyšovalo napätie medzi Rómami a majoritným obyvateľstvom. Objavili sa viaceré otvorené konflikty s rasovým motívom. V júli 1995 bol v Žiari nad Hronom skupinou skinheadov zavraždený Mário Goral, pričom sa preukázal rasový motív tohto trestného činu. V rokoch 1996 a 1997 sa podobné útoky opakovali najmä v oblasti horného Ponitria. Nespokojnosť s pôsobením vtedajšieho splnomocnenca vlády Branislava Baláža a stupňujúce sa napätie nepriamo viedli k vzniku nového politického subjektu - Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS). RIS sa profilovala, na rozdiel od ROI, ako opozičná strana. Kriticky hodnotila spôsob vládnutia vlády Vladimíra Mečiara, pôsobenie splnomocnenca vlády pre riešenie občanov vyžadujúcich osobitnú starostlivosť Branislava  Baláža, aj koncepčné zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov, s ktorými naopak ROI, spolupracujúca s HZDS vyslovovala spokojnosť. 

Po voľbách v roku 1998 sa ukázalo, že ani dohoda RIS s SDKU, ale ani spolupráca ROI s HZDS nepriniesla pre rómske komunity očakávané výsledky. HZDS nedokázalo zostaviť vládu a Jozef Ravasz na ich kandidátke získal len 3 110 preferenčných hlasov, čo ani zďaleka nestačilo na zvolenie do parlamentu. SDKÚ ako vládna strana iniciovala vznik Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, no napriek očakávaniu lídrov RIS nebol do tohto úradu menovaný jej nominant Tibor Loran, ale Vincent Danihel, vtedajší predseda Slovenského helsinského výboru.

"Ja vždy hovorím, že pre Rómov sa nebudú diať zmeny, pokiaľ to nebude chcieť majorita. Možno vtedy boli nejaké záblesky, ale tak ako vystrelili tak aj zhasli." -  tvrdí rómka aktivistka a komunálna politička  Marta Richterová.

Ako to prebieha dnes? Ako si Rómovia dokážu vykomunikovať to, aby neboli oklamaní alebo aby sa tak aspoň necítili?

Florián Giňa si myslí, že politická strana, ktorá je teraz vo vláde to, čo Rómom sľúbila aj splní. Spomína na moment, kedy sa Igor Matovič vzdal svojej kandidatúry na europoslanca v prospech Petra Polláka. "To bolo asi to najväčšie, čo sa stalo na Slovensku. A v parlamentných voľbách, kandidovali rôzni rómski nominanti na kandidátke OĽANO. Traja prešli a sú v Národnej rade. Takže ja si myslím, že niektorým politickým stranám môžeme veriť, pretože dajú našich rómskych kandidátov na zvoliteľné miesta."

Zuzana Kumanová bola 22. na kandidátke strany Za ľudí a dnes je štátna tajomníčka ministerstva kultúry.

Podľa Eugena Radiča by malo byť viac zapájaných Rómov do štruktúr týkajúcich sa rómskej problematiky: "Najmä mladých ľudí, ktorí majú nejaké ambície a pretláčať ich do tém, ktoré sa týkajú Rómov. Aby boli zapracovaní do toho procesu a vedeli sa v tom hýbať. Na koľko sa mi zdá, že je tam dosť málo zúčastnených Rómov. Neskôr by sa mohli naďalej tie štruktúry vytvárať, na koľko by teraz mohli získať mnoho skúseností do ďalšej práce a neskôr aj za inú politickú stranu."

Súčasná situácia Rómov na Slovensku

Jozef Červeňák hovorí, že ROI bola jedna najrelevantnejších politických strán. "Dokázala vtiahnuť mnohých inteligentných ľudí, ktorí dokázali presadzovať múdre myšlienky zo života." Ďalej hovorí o spolupráci ROI so stranou SMER - SD. "Všetky naše posledné aktivity smerovali do spolupráce so stranou SMER SD, kde sme sa s pánom Ficom viackrát stretávali a presadzovali svoje aktivity aj v rámci politiky. Bohužiaľ, to bolo ďalšie klamstvo, ktoré vyústilo potom v absolútny nezáujem spolupracovať s Rómami. Do volieb "áno", vo voľbách "áno" a po voľbách? Jednoducho ako keby sme ani neexistovali. Toto on dokázal. A moje listy, listy kolegov, naše vytvorené tlaky či telefonické rozhovory smerom na úrad vlády, totálne ignoroval."

Podľa Eugena Radiča je dôsledkom súčasnej situácie Rómov na Slovensku to, že počas 30-ročnej existencie Slovenskej republiky sa nič prevratné v prospech Rómov neudialo. "Dnes je to v takom štádiu, že dovolím si povedať, až 50% Rómov žije v chudobe. Nie že na hranici, ale pod tou hranicou chudoby. A to číslo sa stále zväčšuje a zväčšuje. Veci sa musia riešiť takým spôsobom, že keď budú rozhodovať o nás tak s nami a nie bez nás. Lebo najlepšie budú vedieť riešiť tie problémy ľudia, ktorí v tom každodenne žijú. Ale ich sa nikto nepýta. Každá jedna vláda, nie len vláda Róberta Fica, aj keď tam boli dosť rokov na to, aby tu mohli niečo zmeniť, ale jednoducho nezmenili nič. Ba ľudia sa majú čoraz horšie. Takže nie je to len jeho vina, ale vina všetkých vlád, ktoré tu doteraz boli." V súvislosti s  Róbertom Ficom  Eugen Radič upozorňuje aj nato, ako bývalý premiér mení rétoriku: "Na základe rôznych výrokov, som z neho cítil veľkú nevraživosť voči Rómom. Ako sa menila politická situácia, menil svoju rétoriku rovnako ako Kotleba."

Andrea Bučková hovorí, že ku každému pozitívnemu kroku k Rómom by vedela nájsť protiváhu. "Akýkoľvek krok, ktorý by som popísala napríklad prijatie Antidiskriminačného zákona, tak protiváhou vždy môžem povedať ďalší krok - razia v Moldave napríklad. To ale nie je rovnocenné vyvažovanie. To je signál toho, ako ťaháme často za kratší koniec. Keď nastúpil SMER, tak Slovensko bolo v pomerne dobrej kondícii na úrovni ekonomického portfólia. Dalo sa postupovať rôznymi krokmi, ktoré tu SDKU nastavilo. Razantným spôsobom sa zradikalizoval jazyk vo vzťahu práve k Rómom a rómskej národnostnej menšine. A to každý z nás vníma. Nie len za posledné 2 - 3 mesiace, ale za ostatné celé obdobie... človek nemusí byť politicky podkutý, nemusí byť analytikom, ktorý dokáže rozobrať politickú situáciu, aby vedel, že tam boli veľmi jasné dohody s reprezentáciou Kotlebovcov. To, z čoho ja som bola sklamaná je, že sme mali v koaličnej vláde reprezentáciu, ktorá nehovorí len o celej slovenskej spoločnosti, ale aj o národnostných menšinách. Teraz myslím MOST - HID. Ako je možné, že  to dopustili?"  kladie otázku Andrea Bučková.

Csaba Horváth  si tiež myslí, že Róbert Fico nesie politickú zodpovednosť za extrémistov v slovenskom parlamente. "Prvú chybu urobili už len vtedy, keď túto stranu zaregistrovali. Druhá chyba je, že Kotlebova strana dnes existuje alebo môže existovať v najvyššej zákonodarnej moci. Kotlebovi voliči nemusia byť rasisti, ale nesúhlasia so systémom, ktorý tu bol počas Ficovej vlády. Strana MOST-HID existovala vo Ficovej vláde teraz v posledných 4 rokoch. Samozrejme, bola v parlamente pri vzniku Kotlebovej strany, ale tak isto boli aj ostatné politické strany. Či už v opozícii alebo v koalícii. Súhlasím s tým, že mohli proti tomu viac vystupovať ako menšinová strana. Treba aj povedať, že nielen na Slovensku stúpajú preferencie extrémistických strán. Je to v celej v Európe. Takže chyba je niekde aj na medzinárodnej úrovni. Komunikujem s 12 organizáciami v Európe, podobnými ako Opre Roma a v každej krajine hovoríme o tom, ako narastá extrémizmus. Bohužiaľ. Čiže niekde ten politický systém zlyháva a zlyháva aj na pôde Európskej únie," myslí si  Csaba Horváth.

Memorandum Rómov a Rómiek žijúcich na Slovensku

Niekoľko dní pred poslednými parlamentnými voľbami, 22. februára 2020,  apolitická iniciatíva Opre Roma iniciovala oficiálne stretnutie s politickými stranami, ktoré sa uchádzali o hlasy voličov, aby pred početnými zástupcami Rómov a Rómiek z celého Slovenka svojimi podpismi deklarovali v prípade volebného úspechu  plnenie Memoranda Rómov a Rómiek žijúcich na Slovensku. Hoci pozvala na tento akt všetky strany, ktoré do parlamentu kandidovali, pozvanie na podpis memoranda prijali iba strany Most-Híd, KDH, Progresívne Slovensko, SaS, Spolu - občianska demokracia, SMK a Za ľudí.  Memorandum obsahovalo týchto 12 požiadaviek:

1. Zvýšiť kvalitu vzdelávania rómskych žiakov
2. Zabezpečiť pôsobenie rómskych asistentov v materských a základných školách a zabezpečiť ich financovanie zo štátneho rozpočtu
3. Vyriešiť problém vysporiadania pozemkov pod rómskymi osídleniami
4. Rozšíriť infraštruktúru samospráv v oblasti pitnej vody, kanalizácie a miestnych komunikácii
5. Podporiť výstavbu sociálneho bývania a bývania prostredníctvom mikropôžičiek
6. Zvýšiť zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných Rómov s nízkym alebo žiadnym vzdelaním prostredníctvom zamestnávania v sociálnych podnikoch a zlepšiť legislatíve podmienky fungovania sociálnych podnikov
7. Zabezpečiť financovanie miestnej občianskej poriadkovej služby zdravotných osvetárov a terénnych pracovníkov zo štátneho rozpočtu
8. Vyčleniť finančné prostriedky na podporovanie zamestnávateľov Rómov
9. Odčleniť Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity od Ministerstva vnútra a posilniť jeho kompetencie
10. Zvýšiť počet Rómov pracujúcich vo verejnej a štátnej správe
11. Vyhradiť viac programového času v štátnom rozhlase a televízii pre rómsku národnostnú menšinu
12. Odstrániť geografické, finančné a iné prekážky, ktoré bránia dostupnosti služieb zdravotnej starostlivosti

Prečo súčasná vládna strana OĽANO nepridala svoj podpis na Memorandum Opre Roma?

"Neviem odpoveď. Pravdepodobne to bude preto, že v tých dňoch finišovali kampane strán pred voľbami. My sme dvakrát posielali mail na centrálu strany OĽANO. Relevantnú odpoveď som nedostal do dnes. Zaneprázdnenosť? Síce OĽANO nepodpísalo memorandum, ale tieto body sú uvedené v programovom vyhlásení vlády. Možno nie takto naformulované, ale v podobnej forme. Takže tomu sa teším," hovorí zmierlivo Csaba Horváth.

Csaba Horváth ďalej vysvetľuje, že pred podpísaním memoranda prebiehali rokovania. "S každým zástupcom politickej strany sme boli v kontakte. Žiadali sme totiž, aby to dali odsúhlasiť na predsedníctve strany aby sa nestalo, že   len príde zástupca a niečo podpíše, ale aby o tom vedeli aj vo vedení  strany..."

Ktoré z týchto bodov je už zrealizovaný, alebo sa realizuje? 

"Zatiaľ nie je zrealizovaný ani jeden bod. Mnohé veci sa odkladajú, pretože na Slovensku stále bojujeme s pandémiou.  Ale viem, že na niektorých pracujú, alebo sa chystajú nejaké zmeny. Neviem či mám dobré informácie, ale splnomocnenec má odchádzať z ministerstva vnútra. Z toho sa teším, ak to tak bude," hovorí Csaba Horváth.

Andrea Bučková potvrdzuje, že pomerná časť bodov je priamo premietnutá v programovom vyhlásení vlády. "Keďže úrad samotný má na starosti pomerne veľa opatrení, ktoré sa aj teraz realizujú a predpokladáme ich kontinuitu, tak mám za to, že sa týchto niekoľko bodov naplní. Je tam ten potenciál."

Na druhej strane však Irena Biháriová (PS-Spolu) kapitolu k začleneniu vylúčených Rómov, v programovom vyhlásení vlády kritizuje. Na svojom facebookovom profile hovorí, že vláda ponúkla len súbor všeobecných fráz a téz o podpore vzdelávania, zamestnávania a zlepšenia bývania vylúčených Rómov. Podľa nej chýba "plán postupov, krokov, aktivít ( od inštitucionálnych až po finančné ), AKO dané všeobecné ciele dosiahneme. Podpore akých projektov chce táto vláda dávať prioritu? V texte sa tak na mnohých miestach objavujú len všeobecné frázy, nanajvýš niečo ako "možné návody na riešenia". Neodpovedajú však na otázku, akými opatreniami, krokmi, zmenami legislatívy či podpory ktorých projektov ich dosiahneme." 

Najväčšie sklamanie pre ňu je neporozumenie jadru súčasnej problematiky. "Dnes to totiž nie je štát, ale samosprávy, na koho pleciach integrácia Rómov stojí. Nevenovať spolupráci s obcami ani jednu vetu je akoby nepochopením problému samotného. Dneska môže vláda tliachať sľuby od nevidím do nevidím, no v skutočnosti má v kľúčových oblastiach rozhodujúce slovo obec, nie štát. Je paradoxné, že práve tejto kľúčovej prekážke zle nastavených kompetencií medzi štátom a obcami pri inklúzii Rómov sa tento dokument vyhol."

Happy end?

Vo filme, či knihe sa pod pojmom happy end rozumie záver, pri ktorom celý príbeh končí pre hlavných hrdinov vo všetkom podstatnom šťastne. Azda raz, niekedy, bude mať aj ten slovenský príbeh Rómov a Rómiek šťastný koniec. 

Zdroje a pramene:

https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvr/romska_obcianska_iniciativa.html 

https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/strana/256-verejnost-proti-nasiliu/1990

https://uesa.sav.sk/files/hrustic_1.pdf  

https://uesa.sav.sk/files/hrustic_1.pdf 

 https://uesa.sav.sk/files/hrustic_1.pdf